V predchádzajúcom článku som vám sľúbila tipy na zvládanie paniky, teda som vám ich sem spisujem. Vopred upozorňujem, že nie som žiaden lekár, expert, psychológ a metódy, ktoré pomáhajú mne, nemusia pomôcť vám. Tiež tie svoje stavy nezvládam 100 percentne a vždy mi pomôže, ak je niekto so mnou- môžem sa z toho vyrozprávať alebo sa rozprávaním aspoň ukľudniť.

Panické záchvaty

Kedysi, keď som hľadala podobné rady, ako sa chystám popísať sem, našla som jeden článok, kde odporúčali ponoriť sa do panického záchvatu a nechať ho plynúť, pričom by mal ten človek svoje správanie, pocity a to, čo sa s ním deje, pozorovať. Toto bolo a naďalej je pre mňa najťažšie. V prvom rade mi dlho trvalo pochopiť, čo tým básnik myslel a potom (pokiaľ tieto pocity poznáte, možno mi dáte za pravdu), je extrémne náročné nestuhnúť v záchvate paniky a pozorovať, čo sa s vami deje.

Berte to preto ako niečo, čo som chcela spomenúť na úvod, ale čo vyžaduje množstvo tréningu a uvedomenia si. Teda ak vám to hneď nepôjde, hlavne sa nebičujte.

Dopátrať sa dna

Časom a skúsenosťami som prišla na to, že moje panické záchvaty majú spoločného menovateľa- strach o budúcnosť. Keď som vo víre paniky, myslím len na to, čo zlé sa môže stať, aká čierna budúcnosť ma očakáva, prípadne ako sa všetko môže pokaziť.

Vďaka tomuto uvedomeniu viem, že v čase nepohody musím obrátiť svoju pozornosť na to, čo sa deje práve teraz. V tom mi pomáha napríklad:

1. Dýchanie zhlboka. Nejde to prirodzene, ale ak sa do hlbokých nádychov nútim, časom sa stávajú prirodzenejšie.

    

2. Riešenie ľahkých matematických úloh. Napríklad od stovky odrátavať každé tretie číslo.

    

3. Všímanie si svojho okolia. Na mňa funguje hľadanie piatich zelených vecí. Alebo červených, modrých, okrúhlych,... Možností je veľa.

    

4. Do prítomného okamihu ma dokážu dostať aj niektoré výrazné vône. Moja najobľúbenejšia je tigria masť, lebo má mentolový nádych a je hrozne prenikavá, teda ak vám začnú slziť oči a štípe vás nos, razom zabudnete na budúce starosti a obrátite sa na tie prítomné. J

    

5. Keď mám panický záchvat, často sa mi motá hlava a v takých prípadoch mi pomáha zmeniť polohu tela: ľahnúť si na chrbát (záda), nohy vystrieť nad seba a oprieť ich o stenu v cca 110° uhle.

    

6. Pozitívne myslenie a „sebemluva“. Snažím sa spomenúť si na veci, ktoré sa mi podarili, z ktorých mám radosť a z ktorých cítim vďačnosť. Najčastejšie to býva rodina, priateľ, kamaráti, pracovné úspechy. Niekedy sa sústredím na blízku budúcnosť a snažím sa myslieť na veci, na ktoré sa teším (pohoda pri káve, dobrá kniha, dovolenka, víkend,...).

Viac ma toho asi nenapadne, teda ak existuje niečo, čo pomáha vám, sem s tým. Budem rada, ak mi tiež niečo odporučíte.

A pokiaľ by vás zaujímalo, ako tieto stavy zvládajú Navy Seals, prečítajte si Adamovu knihu Neposer se. Budeme vám vďační, keď podporíte vydanie knihy na Hithite.

Alex je silným milovníkem psaného slova. Na fungování Neposer se má mamutí díl práce a těžkosti života zná více než dost. Proto jsem velmi rád, že se rozhodla vykouknout ze zákulisí, dát prostor svému spisovatelskému střevu a podělit se o svoje zkušenosti. Sám jsem se od ní dost naučil.

Adam Carson