Kniha Neposer se je primárne pre mužov, takže keď mi Adam povedal, že by som mohla byť ženským hlasom Neposer se, moja prvá otázka bola: „Potrebuje Neposer se ženský hlas?“ Nechápte ma zle v dobe #metoo, moderného feminizmu a výrokov ako „Future is female“, ale vyjadrovanie Neposer se vždy viac mierilo na mužov, z čoho mi vzišla otázka- mám čo chlapom ponúknuť? Alebo ma rovno zatriedia do kategórie „ďalšia ženská fňuká“? O tom možno inokedy.

No viete čo, toto je výstup z mojej komfortnej zóny. Niečo, čo musím urobiť pre vlastné terapeutické účely. Takže to vyskúšame, heslo predsa je „Neposer se“. Nikdy som žiaden blog nepísala, svoje statusy na facebooku obmedzujem na minimum, teda mi verte, že si siaham za svoje hranice. Moja úzkosť totiž kontroluje príspevky každých 5 minút a vyčíta si nedostatok lajkov. Ani neviem- mám sa vám na úvod pozdraviť alebo rovno prejdem k veci? Dnešok je pokus.

Skúsim to takto...

Niečo na úvod

Ahojte všetci, čo čítate tieto riadky.

Volám sa Alex a už pár rokov mám svoje zážitky s úzkosťami a panickými záchvatmi. Vidieť to napísané ma, úprimne, celkom odrovnalo. Fakt, že sa tento článok chystám zdieľať, ma priviedol na myšlienku, že by som mala písať pod pseudonymom. Ale neurobím to- fakticky sa volám Alex a to o tých panikách je tiež pravda.

Celé to začalo štyri alebo päť rokov dozadu, keď ma ovládol stres zo všetkých strán- škola, práca, rodina, kamaráti, priateľ. Mala som pocit, že som medzi mlynskými kameňmi, ktoré sa na mňa valia a tlačia proti sebe. Ja nemôžem dýchať, točí sa mi hlava, mám čierne fľaky pred očami, píska mi v ušiach a tŕpnu mi líca, lapám po dychu,...

Nie, nebol to infarkt, ale môj prvý panický záchvat, z ktorého som sa spamätávala za pomoci agorafóbie, rozchodu, pohrebu, hľadania nového bývania, z ktorého ma nakoniec vykopli a podobných chuťoviek.

Na tomto mieste by som rada povedala, že som to prekonala. Že existuje všeobecný liek, ako sa zbaviť úzkosti a tu ho máte, takto to pôjde jedna radosť. Ale neurobím to. Nie preto, že by som nechcela, ale preto, že nič také nepoznám. Skôr je mojim cieľom povedať vám- aj ja som jedna z tých, ktorí tento pocit poznajú.

Sila dementora

Aj mne je občas ťažko vstávať z postele, pozrieť sa do zrkadla, jednať s ľuďmi v práci. Niekedy sa cítim pod psa a moju myseľ zahaľuje čierny mrak, ktorý filtruje všetky pozitívne emócie a občas si ho predstavujem ako dementora z Harryho Pottera (pre Čechov- mozkomor).

Myslím, že svet potrebuje viac reálnych ľudí. Takých, ktorí sa na nič nehrajú a na rovinu vám povedia „Je mi zle. Občas nič nedáva zmysel. Mám strach.“ Odmietam sa hrať na falošne pozitívnu slniečkárku, ktorá bude tvrdiť, že zelené detoxy, meditácia a jóga vás zo všetkého dostanú.

Občas proste prší. Nechápte to ako frázu, hovorím vám to v deň, kedy znovu pochybujem o tom, že sa niekedy budem vedieť uvoľniť a prestať sa báť. Ale presne takéto dni potrebujem zdieľať. Snažím sa z toho neposrať.

A ak chcete, nabudúce vám napíšem niečo viac. Napríklad o tom, ako som sa s panikou učila žiť.

Alex je silným milovníkem psaného slova. Na fungování Neposer se má mamutí díl práce a těžkosti života zná více než dost. Proto jsem velmi rád, že se rozhodla vykouknout ze zákulisí, dát prostor svému spisovatelskému střevu a podělit se o svoje zkušenosti. Sám jsem se od ní dost naučil.

Adam Carson